Odpoveď na túto ale aj iné otázky súvisiace so životom každého jedného z nás sme sa vybrali spoločne hľadať v jeden septembrový víkend na Muráň. Aj keď cesta v preplnenom autobuse bola dosť namáhavá a vyčerpávajúca, napokon sme predsa len v dobrej nálade dorazili na miesto, ktoré sa malo stať našim prechodným domovom na nasledujúci víkend.

Hneď ako sme vystúpili z autobusu nás očarila prekrásna príroda tamojšieho kraja. Na zastávke nás už čakala naša teta domáca, ktorá nás milo privítala a ubytovala nás vo svojom penzióne. Samozrejme že sme cestou poriadne vyhladli, preto sme už netrpezlivo čakali, kedy bude večera, ktorú sme tak ako vždy keď sme na výlete pripravovali spoločnými silami.

Večer sme sa všetci stretli v spoločenskej miestnosti a spolu sme rozmýšľali nad tým, čo je to modla a aký je rozdiel medzi neživou a bezmocnou modlou a naším živým a mocným Pánom Bohom. Každý jeden z nás si uvedomil, že v našom živote sú veci, ktorým často dávame prednosť pred Bohom a venujeme im až príliš veľa svojej pozornosti a  času. A tak sme našli hneď niekoľko „zlatých teliat „ napríklad peniaze, počítačové hry, televízne programy ale aj úspech a kariéru, fyzický vzhľad alebo ľudí.

Na druhý deň ráno sme sa posilnili raňajkami, ktoré nám pripravila služba a za ktoré sme v modlitbách ďakovali Pánu Bohu. Potom sme sa už všetci usadili aby sme začali nový deň pri Božom slove a spoločne sme rozoberali príbeh o tom, ako si Izraelci zhotovili zlaté teľa. V uvažovaní nad touto témou sme pokračovali aj na skupinkách, ktoré trvali až do obeda.

Samozrejme sme mali čas aj na spoločné loptové hry na neďalekej lúke. Poobede nás zlákala tamojšia príroda a vybrali sme sa na túru, ktorá ale napokon dopadla celkom inak ako sme si naplánovali a len niekoľko jednotlivcov došlo až do cieľa. Keďže sme si chceli domov odniesť aj niečo, čo by nám náš spoločný výlet pripomínalo večer si každý mohol sám vlastnoručne a podľa svojej fantázie vyrobiť sviečku, čo sa podarilo každému z nás. A ako inak sme mohli zakončiť večer ako spievaním a hrou na gitare s naším pánom farárom.

Ďalšie ráno bolo už o trochu chladnejšie ale ani to nám nepokazilo náladu. Pokračovali sme v našej téme a hovorili sme o tom, že tak ako Pán Boh videl, že Izraelci si urobili zlaté teľa, tak vidí Pán Boh aj modlu v našom živote. Pred inými ľuďmi ju môžeme skryť a tváriť sa, že je všetko v poriadku ale pre Ním nie. Pán Boh modly a modloslužbu nenávidí a aj v prvom Božom prikázaní nám prikazuje, že nemáme mať žiadneho boha okrem Neho. Na skupinkách sme spoločne hovorili o tom, ako modla ovplyvňuje náš vzťah s Bohom a či sme ochotní sa jej vzdať a ako to môžeme urobiť.

Poobede sme sa teplo poobliekali a vybrali sme sa vonku aby sme si zahrali spoločnú hru, v ktorej sme si ešte raz pripomenuli, čo môže byť v dnešnej dobe pre nás modlou.

Trochu uzimení sme sa ponáhľali k rozloženému ohňu, v ktorom každý z nás symbolicky spálil vlastnú modlu – papier v tvare teľaťa, na ktorý každý sám napísal vec, ktorú vo svojom živote vníma ako svoju modlu. Potom nás už čakala výborná opekačka.

V posledný deň výletu sme už boli trochu smutní z toho, že sa budeme musieť rozlúčiť a pobrať sa domov. Tak ako každý spoločný výlet tak aj tento sme zakončili spoločnými bohoslužbami, na ktorých nám pán farár hovoril o tom, že nestačí len „ zbúrať oltár „ našej modly ale máme sa obrátiť k Bohu a celým srdcom slúžiť Hospodinu svojmu Bohu. ( Sud 6,26 ). Posilnení obedom sme sa vybrali sa spiatočnú cestu autobusom domov.

Sme veľmi radi, že na tomto výlete sme mohli viac spoznať Pána Boha a dozvedieť sa niečo o tom, aký je jeho pohľad na náš život a mohli sme spoločne stráviť ďalší nezabudnuteľný víkend. Už teraz sa tešíme na ďalší ...

                                                                                            Výletníci