Keďže spočiatku boli stanovené jasné pravidlá, podľa ktorých mohli ísť na konferenciu reformovanej mládeže len 15 a viac roční, nemyslela som si, že práve ja budem môcť už tento rok rozprávať svoje zážitky z Palína. No opak bol pravdou a som veľmi rada, že som tam mohla stráviť štyri dni.

     Dňa 14.augusta sme sa všetci stretli na autobusovej stanici s „predvýletovým napätím „ a čakali sme na autobus. Mali sme však šťastie - nakoniec sme cestovali veľkým autom, čo bolo oveľa pohodlnejšie a aj rýchlejšie. Po príchode sme sa zaregistrovali a dostali obálku s programom, kľúčenkou a perom. Každý dostal aj menovku, aby sme vedeli ako sa kto volá, pretože tam bolo veľmi veľa ľudí z rôznych kútov Východného Slovenska. Každý z nás patril do družstva podľa obce z ktorej prišiel. Každé družstvo malo svoje dresy a vlajku, aby sme sa pri športových disciplínach mohli ľahšie rozlíšiť.

     Po vybalení zástavy sme sa vybrali oblečení v našich dresoch, ktoré sme si sami vyrobili, do kultúrneho domu. Keďže tam mali niektorí ľudia dobrý zmysel pre humor, nenazvali ho kultúrny dom, ale klub dôchodcov. Po príhovoroch, spievaní chvál a predstavovaní družstiev sme sa presunuli na večeru a neskôr opäť na program do kultúrneho domu.

     Téma celej konferencie bola Čo ťa do nás Ježiš Nazaretský …? Kázňou nám ju postupne počas troch dní predstavili pani farárka J.Knežová, zástupca biskupa J.Semjan ml. a pani farárka M.Meňkyová.

     V piatok a sobotu ráno sa konali tzv.skupinky. Vedúci mali v skupinke zopár ľudí s ktorými sa bližšie rozprávali o Bohu, o tom či púšťame Pána Ježiša do každej oblasti nášho života, alebo či máme miesta, kde On prístup nemá. Kto počúval pozorne, mohol nájsť veľakrát stratenú cestu alebo sa aspoň dostať bližšie k Bohu.

     Potom sme sa už všetci tešili na kolektívne športy. Hral sa futbal a volejbal a hoci bolo neuveriteľne teplo a dusno, každý hral s radosťou a v niektorých sa nezapreli športové talenty. Každý chcel vyhrať pre svoje družstvo zlatý pohár a medaily. Počas športovania prebiehali tzv.workshopy, kde sa ručne vyrábali tie najrozmanitejšie a veľmi pekné predmety zo sadry. Takisto sa konali aj semináre, na ktorých sa rozprávalo viac o Bohu a o našom vzťahu k Nemu, ale aj k ostatným ľuďom, o našich rodinách aj kariére a tom, či má Pán Ježiš právo hovoriť aj do týchto oblastí nášho života. Rozoberali sa aj každodenné problémy a situácie a ako máme konať v súlade s Božou voľou. Večer bol pripravený skvelý program – koncert skupiny JOEL, ktorý si získal úprimné nadšenie.

     Na druhý deň sa v miestnom kostole v Palíne konali mládežnícke bohoslužby s Večerou Pánovou, kde bola Božia prítomnosť takmer hmatateľná. Po návrate do školy, kde sme boli ubytovaní, sa konalo finále kolektívnych športov. Boli to naozaj tvrdé súboje, ktoré však za neustáleho povzbudzovania priniesli víťazov týchto disciplín.

     Poobede zrazu všetci zosmutneli, každý vedel čo sa blíži. Poslednýkrát sme sa presunuli do kultúrneho domu, kde sme sa lúčili. Bolo to smutné, pretože sme tam spoznali veľmi veľa úžasných ľudí a vedúcich . Vedeli sme však, že onedlho sa opäť stretneme - na jar sa koná ďalšia KRM-ka. To nám trocha zdvihlo náladu. Cestou domov každý jeden z nás premýšľal o svojich zážitkoch a spomínal na fantastické štyri dni strávené s Bohom a dobrými priateľmi.

     Nikto by možno nebol povedal, že aj v lete môže byť tábor, kde sa môžem cítiť skvele a tráviť čas zmysluplnejšie ako napríklad niekde na dovolenke. Mali sme možnosť prísť bližšie k Bohu, spoznať Ho viac a počuť svedectvá o živote s Ním. Zároveň sme si našli aj čas na kamarátov a veľa mladých ľudí s podobným zmýšľaním - čo sa dnes už nestáva tak často.

     Preto sme vďační za možnosť byť na letnej KRM-ke a myslím si, že ten, kto tam bol a zažil tie krásne chvíle, určite to nikdy neoľutuje a príde aj nabudúce ….